História spoločnosti
Predchodcom Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. boli Západoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. Činnosť organizácie bývalých Západoslovenských vodární a kanalizácií sa začala dňom 1.júla 1966. Predchádzala tomu organizačná prestavba celého národného hospodárstva, ktorej cieľom bolo zlepšiť sústavu plánovitého riadenia, a ktorá začala koncom roka 1965. Tak vznikla Krajská organizácia vodovodov a kanalizácií (KOVAK) v Bratislave dňa 1.júla 1966.
Začiatok života novej organizácie bol ťažký najmä preto, že išlo o zásadnú reorganizáciu, ktorá integrovala menšie organizačné celky, ale dávala nádej, že aj v tejto veľmi zaostalej oblasti vodného hospodárstva nastane významný pokrok. Išlo v podstate aj o prirodzený vývoj, pretože lokálne vodohospodárske problémy na úrovni obcí, resp. okresu už neboli riešiteľné a preto bolo nutné vytvoriť koncepciu zásobovania obyvateľov pitnou vodou pre väčšie celky, čo bolo podmienené nerovnomerným rozdelením zdrojov pitnej vody na Západnom Slovensku. Štatistické údaje v roku 1966 uvádzajú z dnešného pohľadu až neuveriteľné čísla:
- na verejný vodovod bolo napojených 20,2 % obyvateľov a dĺžka vodovodnej siete bola 1400 km;
- Na verejnú kanalizáciu bolo napojených 12,2 % obyvateľov a dĺžka kanalizačnej siete bola 400 km;
Na základe rozhodnutia ministra lesného a vodného hospodárstva z decembra 1969 došlo s platnosťou od 1.januára 1970 k zmene názvu podniku na Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava. Vznik štátneho podniku Západoslovenských vodární a kanalizácií Bratislava sa datuje od 18.apríla 1989.
Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (TAVOS) bola založená FNM SR dňa 02.12.2002. Okresný súd v Trnave spoločnosť zapísal do Obchodného registra dňa 07.01.2003.
Činnosť organizácie bývalých Západoslovenských vodární a kanalizácií sa začala dňom 1.júla 1966. Predchádzali tomu tieto udalosti: Organizačná prestavba celého národného hospodárstva, ktorej cieľom bolo zlepšiť sústavu plánovitého riadenia, začala koncom roka 1965.
Právnou normou, ktorou sa začala realizovať prestavba vodného hospodárstva, bol zákon č. 115 / 1965 Zb., na základe ktorého po viac ako siedmych rokoch vznikla Ústredná správa vodného hospodárstva / ÚSVH / na čele ktorej bol predseda, ktorý bol zároveň členom vlády. V rámci tohto sa zmenilo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva na Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Vodné hospodárstvo na Slovensku riadila ÚSVH so slovenskými národnými orgánmi podľa zákonných predpisov.
V zápätí po vydaní zákona č. 115 / 1965 Zb. nasledovalo Uznesenie vlády ČSSR zo dňa 5.januára 1966 č.57 o organizačnom usporiadaní odvetvia vodného hospodárstva. Podľa tohto nariadenia bolo uložené ministrovi – predsedovi ÚSVH zabezpečiť organizačnú prestavbu vodného hospodárstva, počnúc dňom 1.januára 1966 s ukončením do 30.júna 1966 a zároveň predsedovia Krajských národných výborov mali úlohu zriadiť k 1.júlu 1966 krajské organizácie na úseku vodovodov a kanalizácií, ktoré budú podriadené Krajským národným výborom.
Týmito organizačnými opatreniami sa dosiahlo, že starostlivosť o povrchové vody bola v kompetencii ÚSVH a zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd riadili KNV. To zároveň znamenalo zánik Okresných vodohospodárstkych správ / OVHS / a Krajských vodohospodárskych, rozvojových a investičných stredísk / KVRIS /.
Tak vznikla Krajská organizácia vodovodov a kanalizácií / KOVAK / v Bratislave dňa 1.júla 1966. Novovzniknutý KOVAK, predchodca ZsVAK-u, bol príspevkovou organizáciou, ktorá bola napojená na rozpočet ZsKNV výškou odvodu z prevádzkových činností a príspevkom na investičnú výstavbu.
Začiatok života novej organizácie bol ťažký najmä preto, že išlo o zásadnú reorganizáciu, ktorá integrovala menšie organizačné celky, ale dávala nádej, že aj v tejto veľmi zaostalej oblasti vodného hospodárstva nastane významný pokrok. Išlo v podstate aj o prirodzený vývoj, pretože lokálne vodohospodárske problémy na úrovni obcí, resp. okresu už neboli riešiteľné a preto bolo nutné vytvoriť koncepciu zásobovania obyvateľov pitnou vodou pre väčšie celky, čo bolo podmienené nerovnomerným rozdelením zdrojov pitnej vody na Západnom Slovensku. Štatistické údaje v roku 1966 uvádzajú z dnešného pohľadu až neuveriteľbé čísla:
- na verejný vodovod bolo napojených 20,2 % obyvateľov a dĺžka vodovodnej siete bola 1400 km.
- Na verejnú kanalizáciu bolo napojených 12,2 % obyvateľov a dĺžka kanalizačnej siete bola 400 km,
Keď v roku 1969 zákonom SNR č.72 / 1969 Zb. boli v SSR zrušené KNV, prešiel podnik KOVAK od 1.júla 1969 do organizačnej podriadenosti MLVH SSR. Na základe rozhodnutia ministra z decembra 1969 došlo s platnosťou od 1.januára 1970 k zmene názvu podniku na Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava. Zákonom SNR č.131 / 1970 Zb. boli v SSR opäť riadené KNV. V tejto súvislosti s účinnosťou od 1.januára 1972 boli Západoslovenské vodárne a kanalizácie znovu prevedené do organizačnej podriadenosti ZsKNV.
Vznik štátneho podniku Západoslovenských vodární a kanalizácií Bratislava sa datuje od 18.apríla 1989, založený zakladajúcou listinou uznesením 12.plenárneho zasadnutia ZsKNV v Bratislave zo dňa 18.apríla 1989, podľa § 18 zákona č.88 / 1989 Zb. o štátnom podniku. Zmena zakladateľa štátneho podniku v znení §2, ods.2 zákona č.518 / 1990 Zb. je Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva.
Trnavská vodárenská spoločnosť a.s. bola založená FNM SR dňa 02.12.2002. Okresný súd v Trnave spoločnosť zapísal do Obchodného registra dňa 07.01.2003. Spoločnosť vykonáva svoju činnosť na území okresov Piešťany, Trnava a Hlohovec. V okresných mestách má vybudované prevádzky – závody s patričným technickým vybavením.
História vodovodu v Trnave
História vodovodu v Trnave
Vodovod v Trnave sa začal budovať v roku 1943, pričom v nasledujúcich rokoch sa postupne dopĺňal o prívodné a zásobné potrubia.
Prvý vodný zdroj pitnej vody pre zásobovanie obyvateľov mesta Trnavy bol vybudovaný na Bučanskej ceste začiatkom 40-tych rokov minulého storočia, studňa S – 1 v roku 1937, studňa S – 2 v roku 1939 a studňa S – 3 v roku 1961.V areáli týchto studní sa vybudoval v roku 1953 aj prvý nadzemný vodojem s objemom 1200 m3, daný do prevádzky v roku 1954. Vodojem je dielom slovenského architekta Emila Belluša. Silueta tohto vodojemu je aj v logu akciovej spoločnosti TAVOS.
V roku 1964 bol vybudovaný ďalší vodný zdroj Fľaky v katastrálnom území obce Šelpice.
Vzhľadom na rozmach mesta Trnava v 60-tych a 70-tych rokoch kapacita jestvujúcich vodných zdrojov bola nepostačujúca. Z toho dôvodu v tomto období začala realizácia skupinového vodovodu Dobrá Voda – Dechtice – Zvončín – Trnava, v rámci ktorého sa vybudoval nový vodný zdroj v Dechticiach (4 vŕtané studne DE-8 až DE-11 v rokoch 1971 – 1972, postupne uvedené do prevádzky v rokoch 1974-1989), vodojem v Dechticiach 2 x 1000 m3 ako akumulačný objem pre čerpaciu stanicu v Dechticiach, prívodné potrubie DN 600 mm do vodojemu Zvončín s objemom 2 x 5000 m3 a prívodné potrubie DN 1000 mm so zaústením do jestvujúceho nadzemného vodojemu s objemom 1200 m3 na Bučanskej ceste. Neskôr sa vybudoval samostatný gravitačný prívod DN 800 mm do Trnavy s napojením na hlavný okružný vodovodný rad v meste Trnava.
V priebehu 80-tych rokoch sa vybudoval ďalší prívod DN 600 mm do Trnavy v rámci stavby skupinového vodovodu Piešťany – Vrbové – Hlohovec – Jaslovské Bohunice. Účelom tohto skupinového vodovodu bolo priviesť pitnú vodu pre atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice, pre mesto Hlohovec a prebytok vody pre mesto Trnava.
Vodovod v Trnave sa začal budovať v roku 1943, pričom v nasledujúcich rokoch sa postupne dopĺňal o prívodné a zásobné potrubia.
Prvý vodný zdroj pitnej vody pre zásobovanie obyvateľov mesta Trnavy bol vybudovaný na Bučanskej ceste začiatkom 40 – tych rokov minulého storočia, t.j. studňa S – 1 v roku 1943, studňa S – 2 v roku 1938 a studňa S – 3 v roku 1961.V areáli týchto studní sa vybudoval v roku 1953 aj prvý nadzemný vodojem, obsahu 1200 m3, daný do prevádzky v roku 1954. Vodojem je dielom slovenského architekta Beluša. Silueta tohto vodojemu je aj v logu akciovej spoločnosti TAVOS.
V roku 1964 bol vybudovaný ďaľší vodný zdroj Fľaky a v roku 1976 studňa NV – 2, ktorá je situovaná v tomto areáli, v katastrálnom území obce Šelpice.
Vzhľadom na rozmach mesta Trnava v 60 – tych a 70 – tych rokoch kapacita jestvujúcich vodných zdrojov bola nepostačujúca. Z toho dôvodu v tomto období začala realizácia skupinového vodovodu Dobrá Voda – Dechtice – Zvončín – Trnava,v rámci ktorého sa vybudoval nový vodný zdroj v Dechticiach /4 vŕtané studne DE-8 až DE-11 v rokoch 1971 – 1972/, vodojem v Dechticiach obsahu 2 x 1000 m3 ako akumulačný pre čerpaciu stanicu v Dechticiach, prívodné potrubie DN 600 mm do vodojemu Zvončín obsahu 2 x 5000 m3 a prívodné potrubie DN 1000 mm so zaústením do jestvujúceho nadzemného vodojemu obsahu 1200 m3 na Bučanskej ceste. Neskôr sa vybudoval samostatný gravitačný prívod DN 800 mm do Trnavy s napojením na hlavný okružný vodovodný rad v meste Trnava.
V priebehu 80 – tych rokoch sa vybudoval ďaľší prívod DN 600 mm do Trnavy v rámci stavby skupinového vodovodu Piešťany – Vrbové – Hlohovec – Jaslovské Bohunice. Účelom tohto skupinového vodovodu bolo priviesť pitnú vodu pre AE Jaslovské Bohunice, pre mesto Hlohovec a prebytok vody pre mesto Trnava. V rámci tohto skupinového vodovodu bolo hlavne vybudovanie vodného zdroja v lokalite Rakovice a Borovce / v rokoch 1990-1991/.
História kanalizácie v Trnave
Kanalizácia mesta Trnava je vybudovaná ako jednotná kanalizácia na odkanalizovanie územia intravilánu mesta za účelom odvádzania splaškových, priemyselných a dažďových vôd z tohto územia. Odpadové vody odvádzané touto kanalizáciou boli do decembra 1996 čistené na ČOV Trnava – Modranka. Dňa 16.decembra 1996 bola uvedená do prevádzky nová ČOV v lokalite Trnava – Zeleneč, ktorá v súčasnosti zabezpečuje mechanicko – biologické čistenie odpadových vôd s odstraňovaním dusíka a fosforu.
Kanalizačná sieť v meste Trnava je vybudovaná ako jednotná kanalizácia. Nosnú kostru celej kanalizačnej siete tvoria zberače A,B,C,D,G,AN,I,II,II a V. Zostávajúce stoky sú menšieho významu, sú to sídliskové alebo uličné stoky. Na stokovej sieti je vybudovaných celkom 21 dažďových odľahčovacích komôr, ktoré sú zaústené do recipientu Trnávka.
Kanalizácia mesta Trnava je vybudovaná ako jednotná kanalizácia na odkanalizovanie územia intravilánu mesta o celkovej výmere cca 1435 ha / v roku 1997 / za účelom odvádzania splaškových, priemyselných a dažďových vôd z tohto územia. Odpadové vody odvádzané touto kanalizáciou boli do decmebra 1996 čistené na ČOV Trnava – Modranka. Dňa 16.decembra 1996 bola uvedená do prevádzky nová ČOV v lokalite Trnava – Zeleneč.
Do 16.decembra 1996 bola mestská verejná kanalizácia zaústená kanalizačbými zberačmi a vetvami do pôvodnej ČOV v lokalite Trnava – Modranka. Táto ČOV bola vybudovaná ako mechanicko – biologická s kalovým hospodárstvom, pričom pozostávala z týchto technologických objektov: Stavidlová šachta, merné zariadenie, hrubé predčistenie, odľahčovacia šachta, čerpacia stanica na prečerpávanie odpadových vôd na 3 kusy biofiltre, 4 kusy dosadzovacie nádrže, kalové hospodárstvo a ostatné zariadenia súvisiace s prevádzkou ČOV. Staré, predhcádzajúce objekty kanalizácie mesta Trnava pred vybudovaním ČOV Modranka, boli vybudované v rokoch 1948 až 1958. Boli to však provizórne obekty: usadzovacie nádrže, dezintegrátory, ktoré slúžili iba k mechanickému predčisteniu odpadových vôd vypúšťaných do toku Trnávka.
Kanalizačná sieť v meste Trnava je vybudovaná ako jednotná kanalizácia s dvomi prečerpacími stanicami / na Trstínskej ceste a na Hajdóczyho ulici/, a ČOV Trnava – Zeleneč. Nosnú kostru ceje kanalizačnej siete tvoria zberače A,B,C,D,G,AN,I,II,II a V. Zostávajúce stoky sú menšieho významu, sú to sídliskové alebo uličné stoky. Na stokovej sieti je vybudovaných celkom 18 dažďových oddeľovačov, ktoré sú zaústené do recipientu Trnávka.
Hlavné objekty ČOV Trnava – Zeleneč : Stavidlová šachta, obtoková stoka DN 1600 mm, lapač tuhých splavenín, závitková čerpacia stanica, budova česiel s jemnými česlami, lapač piesku a tukov, merné objekty č.1,2,3, združený objekt / usadzovacie, aktivačné a dosadzovacie nádrže/, výustný objekt, dúchareň, AT stanica, čerpacia stanica vratného kalu, zahusťovacie nádrže surového kalu, budova kalového hospodárstva, 3 ks vyhnívacie nádrže, uskladňovacia nádrž,zahusťovacie nádrže vynnitého kalu, budova odovodneného kalu, skládka odvodneného kalu, kalová lagúna, 2 ks plznojem, čerpacia stanica kalovej vody a prevádzková budova.
Ďalší vývoj kanalizácie
Súčasný technický stav kanalizácie zodpovedá dobe jej vybudovania a tiež pôvodným zámerom výstavby individuálnej či skupinovej / sídliskovej /. V niektorých častiach mesta je nutné vybudovať nové zberače, pretože kapacita jestvujúcich nepostačuje. Terajšia ČOV Trnava – Zeleneč je kapacitne navrhnutá pre výhľad s možnosťou napojenia obcí v širšom regióne mesta Trnava. Jedná sa o budovanie kanalizácie združenia obcí povodia Blava, Parná a Trnávka, v súčasnosti v realizácii. V prípade mestskej kanalizácie v Trnave bude nutné prepojenie na prečerpaciu stanicu na Trstínskej ceste a prepoj kanalizácie z Hospodárskej na Žarnovovu ulicu. Zberač na Hajdóczyho ulici kapacitne nevyhovuje v čase zvýšených zrážok, obdobne na zberači AN na Vlárskej ulici. U spomenutých zberačov bude nutná investícia do prepojov na kapacitne vyhovujúce zberače, alebo ich rekonštrukcia tak, aby kapacitne vyhovovali množstvu odpadových vôd odvádzaných zo záujmovej oblasti.
Pretože nová ČOV Trnava – Zeleneč bola navrhnutá s kapacitnými rezervami, pred jej ukončením začali združenia obcí v uvedených povodiach pripravovať a realizovať napojenie svojich obcí do ČOV Trnava – Zeleneč. V súčasnosti je už 13 obcí napojených na verejnú kanalizáciu do ČOV Trnava – Zeleneč. V obciach, kde ešte doteraz nie je vybudovaná kanalizácia, sa uvažuje s jej realizáciou v rámci investičnej akcie Trnavsko, so spolufinancovaním z programu ISPA.
História vodovodu v Piešťanoch
Počiatky výstavby vodovodu pre mesto Piešťany sa datujú do roku 1932, kedy sa začalo s prácami na zachytávaní prameňov Striebornica a Sokol (kat.územie Moravany nad Váhom). Súčasne sa začal stavať gravitačný prívod – potrubie DN 250 mm, zemný vodojem 2 x 250 m3 Červená veža v Piešťanoch a rozvodná sieť.
Z vodojemu sa pitná voda dodávala do mesta Piešťany zásobným potrubím. Z dôvodu zásobenia obce Moravany pitnou vodou bola v rokoch 1961 – 1962 vybudovaná na prívode armatúrna šachta, v ktorej boli vysadené dve odbočky. Takto bolo možné z prívodného potrubia zásobovať aj obec Moravany. V rokoch 1964 až 1965 bola čiastočne pripojená na prívodné potrubie aj obec Banka, ležiaca na trase prívodu. Vodovody v týchto obciach sú v prevažnej miere dobudované a tvoria súčasť vodovodu mesta Piešťany.
V dôsledku prudkého vzrastu mesta Piešťany začal sa pociťovať nedostatok pitnej vody. Z toho dôvodu bolo nutné vykonať ďalší hydrogeologický prieskum v rokoch 1954 – 1955 v lokalite Červené Vŕby, medzi Piešťanmi a Vrbovým. Pred uvedením do prevádzky čerpacej stanice „Červené Vŕby“ používala sa na zásobovanie mesta pitnou vodou studňa „Park“ vybudovaná v r.1956-1957.Je to železobetónová kopaná studňa priemeru 3m, hĺbky 20m, situovaná v kúpeľnom parku. V súčasnosti sú vodné zdroje „Park“ aj Červené vŕby nevyužívané z dôvodu nevyhovujúcej kvality vody.
Vodné zdroje Rakovice – Borovce – Veselé (osem vŕtaných studní) boli vybudované postupne v rokoch 1972 -1975. Do trvalého užívania v roku boli spustené len studne HVV-3 až HVV-8 s celkovou povolenou výdatnosťou 103 l/s v roku 1991. Vodný zdroj Veľké Orvište bol budovaný v dvoch etapách. V prvej etape v roku 1974 sa vybudovali studne RH-9 a RH-10, v druhej etape v roku 1976 studne RH-13 a RH-16 Všetky studne sa nachádzajú v katastrálnom území Veľké Orvište. V rámci 1.etapy sa vybudovala čerpacia stanica s akumulačnými nádržami 2 x 1 750 m3, výtlak DN 600 do vodojemu Moravany s objemom 2 x 3000 m3, taktiež vodojem Moravany. V rámci 2.etapy sa dobudovala druhá časť čerpacej stanice, výtlak do vodojemu Vrbové a taktiež vodojem s objemom 2 x 5000 m3. Uvedenie do prevádzky v roku 1978 – 1.etapa a v roku 1983 – 2.etapa.
Počiatky výstavby vodovodu pre mesto Piešťany sa datujú do roku 1932, kedy sa začolo s prácami na zachytávaní prameňov Striebornica a Sokol /kat.územie Moravany nad Váhom /. Súčasne sa začal stavať gravitačný prívod – potrubie DN 250mm a zemný vodojem 2 x 250 m3 Červená veža v Piešťanoch, kat.územie Banka a rozvodná sieť. Vodovod mala v správe do roku 1949 obec. Do roku 1952 spravoval vodovod Mestský národný výbor, od roku 1952 do roku 1960 KVS resp. ZVAK, od roku 1960 OVHS a od roku 1966 je spravovaný KOVAK-om, od r.1970 podnikom ZsVAK a od roku 2003 a.s. TAVOS.
Prameň Sokol a Striebornica sa nachádzajú v kat.území Obce Moravany nad Váhom. Prameň Sokol je zachytený dvomi zárezmi, z ktorých proti smeru prítoku jeden ľavý a druhý pravý. Oba zárezy privádzajú vodu do pramennej komory, odtiaľ je spoločným potrubím DN 100 so sacím košom pitná voda odvádzaná do zbernej záchytky. Obdobne je zachtytený prameň „Striebornica.“ Prameň Striebornica je zachytený galériou. V spoločnej zbernej záchytke sú nádrže, z toho dve ukľudňovacie / každá pre jeden prameň/ jedna odberná s odberným potrubím DN 200mm a armatúrna nádrž, kde sú osadené prelivy a dnový odpad. Odberné potrubie je oceľové profilu DN 200mm celkovej dĺžky 9.135m a zaústené do zemného vodojemu 2 x 250m3 pri „Červenej veži,“ Z vodojemu sa pitná voda dodáva do mesta Piešťany zásobným potrubím. Z dôvodu zásobenia obce Moravany pitnou vodou bola v rokoch 1961 – 1962 vybudovaná na prívode armatúrna šachta, v ktorej boli vysadené dve odbočky DN 200mm dĺžky á 235m z rúr ACZ. Tieto potrubia privádzjú pitnú vodu do vodojemu 400 m3 a liatinové potrubie odoberá vodu z vodojemu do prívodného potrubia. Takto bolo možné z prívodného potrubia zásobovať aj obec Moravany. V rokoch 1964 až 1965 bola čiastočne pripojená na prívodné potrubie aj obec Banka, ležiaca na trase prívodu. Vodovody v týchto obciach sú v prevažnej miere dobudované a tvoria súčasť vodovodu mesta Piešťany. V dôsledku prudkého vzrastu mesta Piešťany, začal sa pociťovať nedostatok pitnej vody. Z toho dôvodu bolo nutné vykonať ďaľší hydrogeologický prieskum v rokoch 1954 – 1955 v lokalite Červené Vŕby, t.j. medzi Piešťanmi a Vrbovým. Pred uvedením do prevádzky čerpacej stanice „Červené Vŕby“ používala sa na zásobovanie mesta pitnou vodou studňa „Park,“vybudovaná v r.1956-1957.Je to žel.bet.kopaná studňa priemeru 3m, hĺbky 20m, situovaná v kúpeľnom parku.
Vodné zdroje Rakovice – Borovce – Veselé / osem vŕtaných studní / boli vybudované postupne v rokoch 1972 / studne HVV-1 až HVV-4 /, v roku 1976 / studne HVV-5 a HVV-6 / a v roku 1975 / studne HVV-7 a HVV-8 /. Do trvalého užívania v roku boli spustené len studne HVV-3 až HVV-8 s celkovou povolenou výdatnosťou 103 l/s, v roku 1991. Vodný zdroj Veľké Orvište bol budovaný v dvoch etapách. V prvej etape v roku .1974 sa vybudovali studne RH-9 a RH-10 , v druhej etape v roku 1976 studne RH-13 a RH-16 Všetky studne sa nachádzajú v katastrálnom území Veľké Orvište. V rámci 1.etapy sa vybudovala čerpacia stanica s akumulačnými nádržami obsahu 2 x 650 m3, výtlak DN 600 do vodojemu Moravany obsahu 2 x 3000 m3, taktiež vodojem Moravany. V rámci 2.etapy sa dobudovala druhá časť čerpacej stanice, výtlak do vodojemu Vrbové a taktiež vodojem obsahu 2 x 5000 m3. Uvedenie do prevádzky v roku 1978 – 1.etapa a v roku 1983 – 2.etapa.
História kanalizácie v Piešťanoch
Verejná kanalizácia v meste Piešťany sa začala budovať spolu s vodovodom v medzivojnovom období hlavne pričinením Ľudovíta Wintera, ktorý bol nájomcom piešťanských kúpeľov a zaslúžil sa o zveľadenie celého mesta.
Na rozšírení kanalikzačnej siete sa veľkou mierou podieľala Európska únia v rámci projektov ISPA, kedy sa dobudovala kanalizácia v meste Piešťany , vybudovala sa verejná kanalizácia v obciach Kocurice, Banka, Moravany nad Váhom, Ostrov a Veľké Orvište, ktorou sú odpadové vody odvádzané na ČOV Piešťany.
ČOV Piešťany bola uvedená do prevádzky v roku 1986 ako mechanicko-biologická ČOV, jej rozšírenie a intenzifikácia na súčasnú kapacitu 70 300 ekvivalentných obyvateľov a odstraňovanie dusíka a fosforu bolo ukončené v roku 2009.
V 50 – tých rokoch bola obec Vrbové prevažne poľnohospodárskou obcou s rozvíjajúcim sa priemyslom, s nevyhovujúcim stavom vodovodného systému. Počiatky verejného vodovodu siahajú do 40-tych rokoch minulého storočia. V roku 1947 sa začali prípravné práce. Západne od obce vo vzdialenosti cca 2 km vybudovala tri vŕtané studne na honoch Hrabiny a Dolné Vrbovce, ktorých výdatnosť bola spolu 9,0 l/s. Na základe toho Vodoprojekt vypracoval detailný projekt, ktorý v koncepte bol revidovaný vodohospodárskym oddelením KNV v Bratislave. Projekt vodovodu pre obec Vrbové vypracoval Stavoprojekt ,návrhové stredisko pre vodné stavby, Vodoprojekt Bratislava, v roku 1951. Na základe tohto projektu boli postupne realizované studne, s priamym prívodom do obce a zásobné potrubia.
Mesto Vrbové bolo týmto systémom zásobované pitnou vodou do roku 1968. Vzhľadom na kolísanie výdatnosti studní a tiež zhoršenou kvalitou, vyskytovali sa v meste hromadné infekčné ochorenia a bola taktiež ohrozená prevádzka závodu Trikota. Zmena nastala v roku 1968 kedy sa dal do užívania verejný vodovod podľa koncepcie závodu Trikota a projektovej dokumentácie Hydroprojektu. Dodávateľom stavby boli Vodohospodárske stavby n.p., stavená správa Trenčín.
V rámci novej koncepcie bol napojený vodný zdroj – prameň „Pod javorom“ v Pustej Vsi s výdatnosťou cca 10 až 12 l/s s prívodom do vodojemu 2 x 400 m3, ktorý je situovaný nad priehradou Holeška. Z vodojemu je vedené prívodné potrubie priamo do Trikoty s prepojením na internát a bytovky Trikoty. Prevádzkovateľom tohto vodovodu bol v tej dobe KOVAK – závod Trnava so sídlom v Piešťanoch, ktorý prevzal vodovod nielen do svojej operatívnej správy, ale stal sa jeho majiteľom. Na tento vodovod boli postupne napojené aj obce Pustá Ves a Prašník, s vlastným vodojemom obsahu 1×150 m3.
V priebehu nasledujúcich rokov došlo k poklesu výdatnosti prameňa „Pod javorom“ v Pustej Vsi z pôvodných cca 12 l/s na 4,5 l/s. S ohľadom na tento stav, realizovalo sa v roku 1979 napojenie mestského vodovodu na skupinový vodovod Veľké Orvište – Vrbové , v rámci ktorého sa vybudoval nový vodojem obsahu 2 x 5000 m3 vo Vrbovom, prepoj nového vodojemu s pôvodným 2 x 400 m3, druhá časť čerpacej stanice vodného zdroja Veľké Orvište vrátane napojenia studní RH-13 a RH-16 do čerpacej stanice cez akumulačné nádrže, výtlak DN600 z ČS do nového vodojemu vo Vrbovom. Tento systém zásobovania mesta Vrbové platí aj v súčasnosti.
